• Povzbudenie k druhému polroku
      • Povzbudenie k druhému polroku

      • 01.02.2021 17:33
      • Svojimi skutkami a príkladom veďme tých, čo nás vidia aj nevidia, len o nás počujú.

      • Moji milí,

        včera, 31.1. bol sviatok sv. Jána Bosca. Pre nás, ktorí vychovávame a vzdelávame mládež je veľkým povzbudením. Jeho práca s mládežou v nás upevňuje istotu, že keď budeme jeden k druhému ústretový, chápajúci, tak všetko sa na dobré obráti. A to nie len u nás v škole, ale všade okolo nás.

        V tejto neľahkej dobe je to viac ako potrebné.

        Dajme si otázku: Kedy počúvame druhého, ktorý k nám hovorí?

        Vo svojom živote sa mi potvrdilo že vtedy, keď tak sám(a) žijem. Prečo? Lebo to, čo očakávam od druhého, robím aj ja sám(a).Stávam sa príkladom pre toho, kto to práve potrebuje.

        A kto? Každý z nás.

        Je to veľká výzva pre nás všetkých: pedagogických pracovníkov, tých, čo sa starajú o školu, rodičov, a samozrejme, pre VÁS,  DETI!

        Dajme sa do tej premeny a dovoľme nášmu milému Bohu, aby nám pomohol. Ako nám  pomôže? Tým, že mu ukážeme našu najväčšiu snahu a vieru v neho.  Každý má svoju cestu. Ale s určitosťou viem, že je to cesta plná lásky, lásky jeden k druhému v odpúšťaní, porozumení a snažení sa.

        Poviem vám tu svoj príbeh. Keď som učila ako zastupujúca pani učiteľka v jednej škole v Bratislave, tak asi po mesiaci môjho zastupovania prišiel za mnou jeden žiak, bol to štvrták, a povedal mi: Pani učiteľka, ja chcem byť ako vy. Prečo? Pýtam sa. Lebo vy nám všetko odpúšťate a pritom nemám pocit, že nás rozmaznávate. My radi robíme to, čo hovoríte. Aj keď sa nám niekedy nechce. Ako nám dokážete stále odpúšťať a nehnevať sa? Ja som mu povedala: lebo vás mám rada. A aj ja som šťastná, keď sa pomýlim a niekto mi odpustí. Preto to tak robím aj ja. Doma som si uvedomila, kto ma to naučil. No, moja mama. Vždy nám odpustila a nikdy sa nehnevala. Ale museli sme všetko napraviť najlepšie ako sa dalo. Určite nám to pripomína naše rodiny aj dnes, keď nie je ľahko učiť sa takto, dištančne. Ale podmienky, ktoré máme nám to umožnili. Poďakujme sa v duchu za tých, ktorí pomohli a ideme ďalej zlepšovať, čo sa dá.

        Ten príbeh má aj pokračovanie, ale o tom neskôr. Teraz vás chcem opäť povzbudiť našim  heslom na stránke, aj keď trochu zmeneným:

        Žiadna práca nebude mi ťažkou, ozdobím ju snahou, ozdobím ju láskou!

        A v tom nech nám pomáhajú naši svätí patróni u nášho Pána Ježiša Krista.

        Vaša riaditeľka Helenka.

      • Naspäť na zoznam článkov
    • Prihlásenie