Text15: Blog

Kniha. Text, veľa textu. Príbeh, dej, postavy, zápletka, riešenie. Asi každý si pri týchto slovách predstaví dej z  knihy, ktorá ho zaujala a vryla sa mu do pamäte.  Čo však, keď človekačítanie nebaví? Možno radšej počúva, ako číta niekto iný, a on si pri tom ten dej predstavuje. Potrebuje byť na to však poriadne sústredený a nesmie ho nič vyrušovať. Ako to zvládnuť v takej triede, kde nie je len on a ten ktorý číta?

Tak presne toto si vyskúšali na workshope vo svojej triede žiaci 4.ročníka. Workshop bol vedení prostredníctvom zážitku. Žiakom bol predčítaný príbeh , ktorého názov nepoznali, nepoznali ani autora, dôležité bolo sústredenie sa na počutý dej a jeho následné zakreslenie na veľkoformátový papier v skupine. Po každej vypočutej pasáži a jej zakreslení každým žiakom v skupine, si skupiny papiere  vymenili a pokračovali v počúvaní a kreslení. Keď sa prečítala posledná pasáž, nakreslil posledný obrázok, nastal čas na skupinovú prácu – ako sa kniha nazýva ? Žiaci mali podľa obrázkov, ktoré videli na svojom papieri a vedomostiach z  príbehu, za úlohu vymyslieť svojmu výtvoru názov. Kto bol najbližšie?  Tak to sa žiaci nedozvedeli hneď. Skupiny si vystavili svoje práce na tabuli a viedli spoločnú besedu o príbehu, o samostatnej práci, o spokojnosti ohľadom svojich malieb, keď videli ako im ich iní spolužiaci dotvárali počas výmeny papierov v skupinách, o svojich emóciách,  ktoré počas počúvania deja pociťovali i  o tom, ako sa im spolu vytváral nadpis.

Žiaci sa naučili, že nie je hanbou prejaviť svoje emócie , zdokonalili svoju predstavivosť a vyjadrovanie sa vo výtvarnom procese a čo je najhlavnejšie , užili si ho aj tí, ktorým sa čítať nechce .