Školský sociálny pedagóg

    • „Čítanie nám nie je cudzie“ – Čítajme si … 2025
      • „Čítanie nám nie je cudzie“ – Čítajme si … 2025

      • 07.04.2025 22:45
      • Týždeň plný príbehov, jazykov, smiechu a objavov – keď čítanie spojí celú školu
         
      • V marci sme sa na Cirkevnej spojenej škole v Piešťanoch zapojili do celoslovenskej akcie „Čítajme si 2025“, ktorú každoročne organizuje Linka detskej istoty (LDI). Tento rok sa do čitateľského maratónu prihlásilo takmer 180 000 detských čitateľov z celého Slovenska – a my sme boli hrdou súčasťou tejto krásnej iniciatívy.

        U nás však čítanie nebolo len jednou z mnohých aktivít. My sme ho vzali naozaj vážne – s láskou, kreativitou, systémom aj nadšením. Plnili sme si „čitateľské povinnosti“ každý deň – s radosťou a presvedčením, že slovo má silu.

         

        Na prvom stupni čítali deti z 1.A, 1.B, 2.A, 3.A a 4.A každý deň – v triedach, na chodbách, v podkroví, v telocvični, v školskom altánku aj vonku pod holým nebom.
        Čítali samostatne, v skupinách, s pani učiteľkami aj navzájom. Mnohé triedy si príbehy aj výtvarne spracovali, iné si z čítania urobili relaxačnú aktivitu v ŠKD.

         

        Každá trieda si zvolila svoj rytmus a knihy, ktoré ich oslovili. Medzi nimi nechýbali:

        📖 Strom nesúci dobré ovocie (Tatiana Prídavková)

        📖 Opice z našej police (Krista Bendová)

        📖 Mimi a Líza, Čin-čin, Biblia pre deti, Vesmírna naháňačka, Andersenove rozprávky, Grécke báje, príbehy z každodenného i rozprávkového sveta...

        Každý deň bol čitateľským dobrodružstvom – a každý príbeh sa stal malým mostíkom medzi deťmi, svetmi, náladami a fantáziou.

         

        Popoludní sa čítalo aj v školskom klube detí (ŠKD) – vo všetkých oddeleniach sa knihy stali súčasťou oddychu, rozhovorov i tvorivých aktivít. Deti sa zapájali spontánne, čítali si navzájom alebo počúvali pani vychovávateľky, ktoré citlivo vyberali príbehy podľa nálady a prostredia. Čítalo sa vonku aj v triedach, niekedy v tichu, inokedy s reakciami a smiechom – no vždy s radosťou.

        Mnohí žiaci si priniesli z domu aj svoje obľúbené knihy, aby ich ukázali kamarátom, pochválili sa, čo radi čítajú doma a čo ich zaujalo. Boli hrdí na svoje knižky a radi o nich rozprávali. Veľkú pozornosť si získali aj knihy zo samotného ŠKD – najmä tie, ktoré obsahovali rôzne návody, ako si vyrobiť dekorácie, doplnky či drobné darčeky. Deti boli inšpirované natoľko, že sa spontánne pustili do vlastnej výroby. Príbehy a návody sa tak prirodzene prelínali s tvorivosťou, zručnosťami a spoluprácou. Čítanie sa stalo štartérom ďalších aktivít – a to je presne to, čo má kniha v detskom svete robiť.

         

        Vyvrcholením čitateľského týždňa bola pre 4.A triedu výnimočná Andersenova noc.

        Deti strávili celý deň aj noc v škole – no nie s učebnicami, ale v spoločnosti rozprávok Hansa Christiana Andersena.

        Palculienka, Kresadlo či Princezná na hrášku ožili medzi vankúšmi, svetielkami a detskou predstavivosťou. Škola sa premenila na čarovné miesto plné príbehov, smiechu a nezabudnuteľnej atmosféry.

        Spoločné večerné čítanie, rozprávková výzdoba, spacáky rozložené medzi knihami – všetko to vytvorilo veľký zážitok, ktorý deti zblížil a na ktorý budú ešte dlho spomínať.

         

        Na druhom stupni vznikla čitateľská výzva – žiaci si čítali navzájom a texty zaznievali aj v cudzích jazykoch. Triedy zbierali body do prehľadnej tabuľky, no to podstatné sa odohrávalo mimo čísel – v nadšení, diskusiách, smiechu a zvedavosti.

        Každý čitateľ si musel vopred naplánovať svoje čítanie a zapísať sa do čitateľskej tabuľky. Aby mohol získať čo najviac bodov pre svoju triedu, musel mať aspoň 5 poslucháčov. Body sa prideľovali nielen za samotné čítanie, ale aj za počet poslucháčov a jazyk, v ktorom sa čítalo.

         

        Okrem slovenčiny sa veľa čítalo aj v češtine, angličtine, ukrajinčine, taliančine, poľštine, mihla sa tu aj kniha v nemčine – a špeciálny obdiv si vyslúžil Jurko zo 7.A, ktorý každý deň počas prestávok čítal v latinčine. Tak vznikli čitateľské ostrovčeky, na ktoré sa ostatní žiaci presúvali podľa záujmu – chodby školy sa premenili na živé literárne priestory, kde sa stretávali slová, emócie, smiech aj ticho.

         

        Triedy 6.A, 8.A, 9.A7.A sa zapojili do čítania rôznorodých diel. 7.A si počas celého týždňa čítala knihu Poškoláci od Gabriely Futovej. Príbeh o partii spolužiakov sa stal podkladom na diskusiu o vplyve sociálnych skupín na správanie jednotlivca. Vtipným a zároveň veľmi premysleným záverom bolo, že pani učiteľka spolu so žiakmi zámerne nedočítala posledné strany knihy – záverečné rozhodnutie hlavnej hrdinky zostalo otvorené, aby žiaci boli motivovaní vyhľadať knihu v školskej knižnici a prečítať si ju sami.

        Triedy 6.A, 8.A a 9.A čítali počas zastupovaných hodín príbehy Bruna Ferrera z knihy Príbehy pre potešenie duše – krátke, silné texty, ktoré otvárali priestor na zamyslenie a rozhovor.
        8.A si neskôr sama zvolila čítanie Malého princa – čítali ho v altánku, v pokoji a v kruhu. 6. ročník čítal príbeh biblickej Rút – čítanie ako hlboký osobný aj duchovný moment.

         

        Trieda 5.A sa zapojila do čitateľskej výzvy netradičným spôsobom – rozhodli sa počúvať originálnu tvorbu staršej žiačky Júlie, ktorej texty sú známe z nášho školského časopisu a chodbových čítaní. Počas prestávok a vybraných hodín sa ponorili do jej príbehov, ktoré vychádzajú v školskom časopise, a venovali sa spoločnej reflexii aj ilustráciám.

        A práve táto staršia žiačka, ktorú 5.A počúvala s takým zaujatím, je naša Júlia – mladá autorka, ktorá píše poviedky, publikuje ich v školskom časopise a zapája sa do literárnych súťaží.

        Jej texty zaznievali na chodbách školy, deti ich ilustrovali, písali recenzie a pripravuje sa aj autorská beseda.

        Niektorí si od nej dokonca pýtali podpis.

        Pre mnohých je dôkazom, že aj v školských laviciach môže rásť skutočný spisovateľ.

         

        A čo potom?

        Najkrajšou spätnou väzbou nebolo ticho.

        Bola to otázka, ktorú deti kládli hneď v pondelok, keď sa týždeň čítania oficiálne skončil:

        „A budeme čítať aj dnes?“

        „Aj tento týždeň?“

         

        Vtedy sme vedeli, že to stálo za to. Výsledky čitateľskej súťaže na druhom stupni budú vyhodnotené neskôr ako súčasť veľkej komunitnej výzvy školy – aby napätie a záujem detí pretrvával čo najdlhšie a žiadna trieda presne nevedela, ako je na tom.

         

        Za päť dní sa v našej škole prečítalo spolu viac než 55 hodín – keď spočítame všetky čítania v triedach, v ŠKD, počas vyučovania aj prestávok.

        Denný priemer vyšiel na viac než 11 hodín čítania denne – naprieč celou školou.

         

        A viete, čo je na tom najkrajšie?

        Popri tom všetkom sme sa stihli aj učiť.

        Pretože čítanie nebolo prestávkou od reality.

        Bolo jej súčasťou – prirodzenou, radostnou, živou.

         

        Telefóny stíchli. Knihy prehovorili.

        A deti počúvali… srdcom.

      • Naspäť na zoznam článkov
    • Prihlásenie