V marci sme sa na Cirkevnej spojenej škole v Piešťanoch zapojili do celoslovenskej akcie „Čítajme si 2025“, ktorú každoročne organizuje Linka detskej istoty (LDI). Tento rok sa do čitateľského maratónu prihlásilo takmer 180 000 detských čitateľov z celého Slovenska – a my sme boli hrdou súčasťou tejto krásnej iniciatívy.

U nás však čítanie nebolo len jednou z mnohých aktivít. My sme ho vzali naozaj vážne – s láskou, kreativitou, systémom aj nadšením. Plnili sme si „čitateľské povinnosti“ každý deň – s radosťou a presvedčením, že slovo má silu.

 

Na prvom stupni čítali deti z 1.A, 1.B, 2.A, 3.A a 4.A každý deň – v triedach, na chodbách, v podkroví, v telocvični, v školskom altánku aj vonku pod holým nebom.
Čítali samostatne, v skupinách, s pani učiteľkami aj navzájom. Mnohé triedy si príbehy aj výtvarne spracovali, iné si z čítania urobili relaxačnú aktivitu v ŠKD.

 

Každá trieda si zvolila svoj rytmus a knihy, ktoré ich oslovili. Medzi nimi nechýbali:

📖 Strom nesúci dobré ovocie (Tatiana Prídavková)

📖 Opice z našej police (Krista Bendová)

📖 Mimi a Líza, Čin-čin, Biblia pre deti, Vesmírna naháňačka, Andersenove rozprávky, Grécke báje, príbehy z každodenného i rozprávkového sveta...

Každý deň bol čitateľským dobrodružstvom – a každý príbeh sa stal malým mostíkom medzi deťmi, svetmi, náladami a fantáziou.

 

Popoludní sa čítalo aj v školskom klube detí (ŠKD) – vo všetkých oddeleniach sa knihy stali súčasťou oddychu, rozhovorov i tvorivých aktivít. Deti sa zapájali spontánne, čítali si navzájom alebo počúvali pani vychovávateľky, ktoré citlivo vyberali príbehy podľa nálady a prostredia. Čítalo sa vonku aj v triedach, niekedy v tichu, inokedy s reakciami a smiechom – no vždy s radosťou.

Mnohí žiaci si priniesli z domu aj svoje obľúbené knihy, aby ich ukázali kamarátom, pochválili sa, čo radi čítajú doma a čo ich zaujalo. Boli hrdí na svoje knižky a radi o nich rozprávali. Veľkú pozornosť si získali aj knihy zo samotného ŠKD – najmä tie, ktoré obsahovali rôzne návody, ako si vyrobiť dekorácie, doplnky či drobné darčeky. Deti boli inšpirované natoľko, že sa spontánne pustili do vlastnej výroby. Príbehy a návody sa tak prirodzene prelínali s tvorivosťou, zručnosťami a spoluprácou. Čítanie sa stalo štartérom ďalších aktivít – a to je presne to, čo má kniha v detskom svete robiť.

 

Vyvrcholením čitateľského týždňa bola pre 4.A triedu výnimočná Andersenova noc.

Deti strávili celý deň aj noc v škole – no nie s učebnicami, ale v spoločnosti rozprávok Hansa Christiana Andersena.

Palculienka, Kresadlo či Princezná na hrášku ožili medzi vankúšmi, svetielkami a detskou predstavivosťou. Škola sa premenila na čarovné miesto plné príbehov, smiechu a nezabudnuteľnej atmosféry.

Spoločné večerné čítanie, rozprávková výzdoba, spacáky rozložené medzi knihami – všetko to vytvorilo veľký zážitok, ktorý deti zblížil a na ktorý budú ešte dlho spomínať.

 

Na druhom stupni vznikla čitateľská výzva – žiaci si čítali navzájom a texty zaznievali aj v cudzích jazykoch. Triedy zbierali body do prehľadnej tabuľky, no to podstatné sa odohrávalo mimo čísel – v nadšení, diskusiách, smiechu a zvedavosti.

Každý čitateľ si musel vopred naplánovať svoje čítanie a zapísať sa do čitateľskej tabuľky. Aby mohol získať čo najviac bodov pre svoju triedu, musel mať aspoň 5 poslucháčov. Body sa prideľovali nielen za samotné čítanie, ale aj za počet poslucháčov a jazyk, v ktorom sa čítalo.

 

Okrem slovenčiny sa veľa čítalo aj v češtine, angličtine, ukrajinčine, taliančine, poľštine, mihla sa tu aj kniha v nemčine – a špeciálny obdiv si vyslúžil Jurko zo 7.A, ktorý každý deň počas prestávok čítal v latinčine. Tak vznikli čitateľské ostrovčeky, na ktoré sa ostatní žiaci presúvali podľa záujmu – chodby školy sa premenili na živé literárne priestory, kde sa stretávali slová, emócie, smiech aj ticho.

 

Triedy 6.A, 8.A, 9.A a 7.A sa zapojili do čítania rôznorodých diel. 7.A si počas celého týždňa čítala knihu Poškoláci od Gabriely Futovej. Príbeh o partii spolužiakov sa stal podkladom na diskusiu o vplyve sociálnych skupín na správanie jednotlivca. Vtipným a zároveň veľmi premysleným záverom bolo, že pani učiteľka spolu so žiakmi zámerne nedočítala posledné strany knihy – záverečné rozhodnutie hlavnej hrdinky zostalo otvorené, aby žiaci boli motivovaní vyhľadať knihu v školskej knižnici a prečítať si ju sami.

Triedy 6.A, 8.A a 9.A čítali počas zastupovaných hodín príbehy Bruna Ferrera z knihy Príbehy pre potešenie duše – krátke, silné texty, ktoré otvárali priestor na zamyslenie a rozhovor.
8.A si neskôr sama zvolila čítanie Malého princa – čítali ho v altánku, v pokoji a v kruhu. 6. ročník čítal príbeh biblickej Rút – čítanie ako hlboký osobný aj duchovný moment.

 

Trieda 5.A sa zapojila do čitateľskej výzvy netradičným spôsobom – rozhodli sa počúvať originálnu tvorbu staršej žiačky Júlie, ktorej texty sú známe z nášho školského časopisu a chodbových čítaní. Počas prestávok a vybraných hodín sa ponorili do jej príbehov, ktoré vychádzajú v školskom časopise, a venovali sa spoločnej reflexii aj ilustráciám.

A práve táto staršia žiačka, ktorú 5.A počúvala s takým zaujatím, je naša Júlia – mladá autorka, ktorá píše poviedky, publikuje ich v školskom časopise a zapája sa do literárnych súťaží.

Jej texty zaznievali na chodbách školy, deti ich ilustrovali, písali recenzie a pripravuje sa aj autorská beseda.

Niektorí si od nej dokonca pýtali podpis.

Pre mnohých je dôkazom, že aj v školských laviciach môže rásť skutočný spisovateľ.

 

A čo potom?

Najkrajšou spätnou väzbou nebolo ticho.

Bola to otázka, ktorú deti kládli hneď v pondelok, keď sa týždeň čítania oficiálne skončil:

„A budeme čítať aj dnes?“

„Aj tento týždeň?“

 

Vtedy sme vedeli, že to stálo za to. Výsledky čitateľskej súťaže na druhom stupni budú vyhodnotené neskôr ako súčasť veľkej komunitnej výzvy školy – aby napätie a záujem detí pretrvával čo najdlhšie a žiadna trieda presne nevedela, ako je na tom.

 

Za päť dní sa v našej škole prečítalo spolu viac než 55 hodín – keď spočítame všetky čítania v triedach, v ŠKD, počas vyučovania aj prestávok.

Denný priemer vyšiel na viac než 11 hodín čítania denne – naprieč celou školou.

 

A viete, čo je na tom najkrajšie?

Popri tom všetkom sme sa stihli aj učiť.

Pretože čítanie nebolo prestávkou od reality.

Bolo jej súčasťou – prirodzenou, radostnou, živou.

 

Telefóny stíchli. Knihy prehovorili.

A deti počúvali… srdcom.