Školské dokumenty

PLÁN VÝCHOVY K ĽUDSKÝM PRÁVAM

 

Školský rok: 2014/2015

 

„Zapamätajte si, že ste taký istý človek ako všetci ostatní a oni sú takí istí ľudia ako vy.“

                                                                                               Joy Harjo

 

„.... Moje vzdelanie ma veľmi dobre pripravilo na to, aby som na svet pozeral z vtáčej perspektívy. Naučilo ma, ako jednoducho rozoznať veci, odlíšiť jedno miesto od druhého alebo človeka od človeka. Toto vzdelanie ma však nenaučilo, že hlavný význam takýchto odlišností spočíva v tom, že v podstate význam nemajú. Neporozumelo faktu, že skutočný život – to čo zostane, keď si spomenuté odlišnosti odmyslíme, je takmer nepochopený vďaka svojej jednoduchosti. A najjednoduchšou skutočnosťou je, že ľudstvo je iba jedno. Je väčšie ako ktorákoľvek z jeho častí, väčšie než samostatnosť vynútená bojom, väčšie než poddanstvo alebo hĺbka a  farba odlišných kultúr.“

                                                                                                                      Norman Cousins

 

„ Možno sme sa všetci narodili vedomí si svojich práv, iba si to musíme pripomenúť.“

  

Úvod

             Ľudské práva, rovnako i demokracia a právny štát, patria k primárnym hodnotám Európskej únie. Sú zakotvené v jej zakladajúcej zmluve, zároveň boli posilnené prijatím Charty základných práv. Ľudské práva musia rešpektovať všetky krajiny, vrátane Slovenskej republiky, ktoré sú členmi Európskej únie, ako aj krajiny, ktoré sa o členstvo uchádzajú alebo s Úniou uzavreli obchodné a iné dohody.

            Plán výchovy k ľudským právam bol koncipovaný v súlade s Pedagogicko-organizačnými pokynmi pre školský rok 2014/2015. Zároveň sme vychádzali z Národného plánu k ľudským právam na roky 2005 – 2014 schváleného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, Štátneho vzdelávacieho programu Slovenskej republiky (ISCED 2),  Dohovoru o právach dieťaťa, Listiny ľudských práv, Školského vzdelávacieho programu a Plánu práce školy pre školský rok 2014 – 2015.

            Výchova a vzdelávanie k ľudským právam sa definuje ako proces výchovy, proces rozšírenia informovanosti, zameraný na vytváranie všeobecnej kultúry, ponímajúcej ľudské práva prostredníctvom vštepovania vedomostí a zručností, ako aj formovanie postojov, ktoré sú zamerané na:

○ úplný rozvoj osobnosti a ponímanie ľudskej dôstojnosti,

○ propagáciu porozumenia, tolerancie, rovnosti šancí a priateľstva medzi národmi, ako aj rasovými, národnostnými, etnickými, náboženskými a jazykovými skupinami.

○ sprostredkovanie možnosti efektívne sa zúčastňovať na verejnom živote pre každého človeka.

            Výchova a vzdelávanie v oblasti ľudských práv sa považuje za základné právo. Jednotlivé vlády členských štátov OSN majú povinnosť pripraviť národné plány, ktorých obsahom je:

○ ochrana a rešpektovanie ľudských práv pre každého občana krajiny,

○ hlásanie myšlienky nezávislosti, neoddeliteľnosti a všeobecnej platnosti ľudských práv,

○ výchova a vzdelávanie k ľudským právam ako nástroj k dosiahnutie demokracie, udržateľného rastu, právnej spoločnosti, vonkajších životných podmienok a mieru,

○ podporovanie znalosti a zručnosti k využívaniu nástrojov a mechanizmov ochrany ľudských práv,

○ podporovanie tvorby pedagogických dokumentov, týkajúcich sa problematiky ľudských práv,

○ koncipovanie učebných materiálov, učených na výchovu a vzdelávanie k ľudským právam,

○ podporovanie tvorby analýz a trvalých a aktuálnych problémoch, týkajúcich sa problematiky ľudských práv.

            Vytvorením priestoru v školskom výchovno–vzdelávacom procese pre aplikáciu ľudsko-právnych dokumentov v riadení škôl ako aj v riadení výchovno-vzdelávacieho procesu je zabezpečené predchádzanie rozpornosti ľudsko-právnych dokumentov s legislatívou a každodennou praxou. Výchovno-vzdelávací systém musí byť priaznivý pre praktické uplatňovanie ľudských práv v škole a to tak, aby ho nielen toleroval, ale priamo i podporoval.

            Výchova k ľudským právam je efektívna len v demokratickom prostredí. Veľmi dôležitú úlohu pri implementácii ľudských práv v škole zohráva osobnosť učiteľa. Učiteľ svojim konaním a osobnostným príkladom preukazuje dodržiavanie ľudských práv.

 

Hlavné úlohy a ciele

 

            Základným cieľom Národného akčného plánu pre deti je prostredníctvom definovaných úloh a opatrení zabezpečiť dosahovanie pokroku v oblasti ochrany práv detí uznaných Dohovorom o právach dieťaťa a pokroku pri ich používaní.

            Cieľom výchovy a vzdelávania k ľudským právam v školách je osvojiť si vedomosti a zručnosti, formovať postoje, ktoré sú nevyhnutné pre podporovanie ľudskej dôstojnosti, informovanej a nezávislej participácie podieľajúcej sa na vývoji demokratickej spoločnosti, a to v súlade s nižšie uvedenými hodnotami:

○ ľudské práva,

○ rovnosť,

○ pluralita,

○ spravodlivosť.

            Vzhľadom na ciele výchovy k ľudským právam je potrebné venovať pozornosť, v rámci jednotlivých stupňov vzdelávania, osvojeniu všeobecných poznatkov veku primeranou formou, a to od intuitívneho a zážitkového osvojenia poznatkov až po kognitívne poznatky, ako aj od pochopenia pojmov (poznatkov) po zručnosti a ich aplikácie v každodennom živote dieťaťa.

            Vyučovací proces musí rešpektovať vývojové charakteristiky žiakov, prispievať k ich rozvoju ako nezávislej a zodpovednej osobnosti, ktorá bude budovať a formovať svoje názory a vzťahy na princípoch dôstojnosti a nedotknuteľnosti indivídua.

            Význam v naplnení cieľov výchovy k ľudským právam je, aby žiaci porozumeli najdôležitejším pojmom v tejto oblasti a osvojili si ich ako hodnoty, ktoré budú usmerňovať ich správanie.

            Výchovu k ľudským právam je potrebné koordinovať tak, aby sa stala integrálnou súčasťou celoživotného procesu podpory a ochrany ľudských práv, aby podporila človeka, ako ľudského jedinca a rozvoj medziľudských vzťahov v demokratickej spoločnosti.

            Vo výchovno-vzdelávacom procese je potrebné, v súlade s vyššie uvedeným, zabezpečiť nasledovné:

○ rozvoj obsahu, metód a vzdelávacích postupov vo výchove k ľudským právam,

○ rozvoj dieťaťa ako integrovanej osobnosti a aktívneho občana demokratickej spoločnosti,

○ posilňovanie demokratických vzťahov v triede a škole ako predpoklad pre rozvoj demokracie, a to v regionálnom, národnom a celosvetovom meradle.

            V dosahovaní cieľov v rámci výchovy k ľudským právam, ako aj iných oblastí, je uplatňovanie adekvátnych vyučovacích a výchovných metód, ktoré vedú k interiorizácii resp. osvojeniu ľudských práv. Z tohto dôvodu je vzdelávanie k ľudským právam začlenené do systému prípravy všetkých pedagógov. Pri výchove k ľudským právam by sa mali učitelia:

○ vyhýbať rečníctvu a moralizovaniu, rovnako tak aj veľkým očakávaniam a požiadavkám, ktoré nie sú v súlade so schopnosťami žiakov vzhľadom na ich vek,

○ klásť dôraz na správanie a zodpovednosť za svoje činy vzhľadom na psychické a fyzické kompetencie žiakov,

○ prezentovať svoje názory a postoje ako rovnocenní partneri v diskusii,

○ demokraticky riadiť triedu,

○ rozvíjať svoje zručnosti formovania triedneho kolektívu,

○ klásť dôraz na kooperatívne riešenie problémov a prípadných konfliktov v triednom kolektíve,

○ rozvíjať zručnosti inovatívnych foriem učenia.

            Ďalším z cieľov a úloh v oblasti výchovy ľudských práv je aktívne zapájanie žiakov do aktivít spojených s rozvojom ľudských práv, ako vo vyučovacom čase, tak i v rámci mimoškolských aktivít. Zapájanie žiakov do mimoškolských aktivít musí byť koncipované tak, aby doplnilo, prehĺbilo a rozšírilo vedomosti, zručnosti a postoje žiakov, ktoré si osvojili vo vyučovacom čase. Plnenie daného cieľa sa uskutočňuje prostredníctvom realizovania besied, súťaží, návšteva divadelných predstavení s tematikou ľudských práv, organizovaním tematických výstav prác detí k aktuálnym témam v oblasti ľudských práv, napríklad predchádzania všetkých formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

            Špecifickou úlohou je formovanie vzťahu a postojov žiakov k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenska. Dôraz je potrebné klásť najmä na výchovu k tolerancii a odbúraniu predsudkov, ako aj formovanie vzťahu príslušníkov národnostných menšín k majoritnému národu a zodpovednosti za svoju integráciu do širšieho národného spoločenstva. Veľmi dôležitú úlohu v tejto oblasti zohráva multikultúrna výchova.

 

Obsah práce

 

            V súlade s hlavnými úlohami a cieľmi sa v obsahu práce uplatňujú nižšie uvedené metódy a formy práce:

○ rozhovory, besedy, návšteva divadelných predstavení s tematikou ľudských práv, organizovaním tematických výstav prác detí k aktuálnym témam v oblasti ľudských práv,

○ uplatňovanie tematiky ľudských práv vo všetkých vyučovacích predmetoch,

○ práca na triednických hodinách,

○ práca s internetom,

○ nástenky zamerané na oblasť ľudských práv,

○ aktivity zamerané na prosociálne správanie,

○ dotazníky,

○ monitorovanie správania sa žiakov.

 

Plán aktivít

 

SEPTEMBER

1. Prehodnotenie  plánu výchovy k ľudským právam,

2. Príprava aktivít pre triednych učiteľov s možnosťou ich realizácie na triednických hodinách.

 

OKTÓBER

1. Pravidlá v našej triede (aktivita, príloha č. 1),

2. Základ komunikácie (aktívne počúvanie),

3. Monitorovanie správania sa žiakov s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv a práv dieťaťa.

 

NOVEMBER

1. Tajomstvo v škatuli (aktivita, príloha č. 2),

2. Deklarácia práv dieťaťa (20. november 1959), 20. november 1989 Dohovor o právach dieťaťa – definícia spravodlivosti (aktivita, príloha č. 3),

3. Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu (9. november) – nástenka

 

DECEMBER

1. Dohovor o právach dieťaťa – namaľuj si svoje práva (celoškolská aktivita, výstava žiackych prác vo forme putovného lepolera).

2. Deň ľudských práv (10. december)

 

JANUÁR

1. Diskusia na tému rasizmus, fašizmus, intolerancia, diskriminácie, šikanovanie, ponižovanie.

 

FEBRUÁR

1. „Poteš kamarátov v detskom domove.“ (aktivita Zbierka hračiek pre deti z detského domova)

 

MAREC

1. Riešenie konfliktov – oblasť emocionálnej inteligencie, ako jednej zo základných kľúčových kompetencií žiaka (aktivita Lietajúce taniere – príloha č. 4)

APRÍL

1. Chcem vedieť viac o ľudských právach (práca s internetom),

2. Uplatňovanie práv detí vo svete (aktivita Deti sveta – príloha č. 5).

 

MÁJ

1. Dôverovať dospelým a prijímať ich ako priateľov (aktivita Deti chcú milovať dospelých – príloha č. 6, aktivita Desať želaní – príloha č. 7).

 

JÚN

1. Medzinárodný deň detí (celoškolská aktivita).

 

Očakávané výsledky

 

            Porozumieť ľudským právam sa dá najlepšie prostredníctvom vlastného zážitku. Takúto možnosť poskytuje každodenný život v škole. Učitelia by mali viesť svojich zverencov, teda žiakov, k pochopeniu podstaty pojmov, ako sú sloboda, tolerancia, čestnosť a pravda.

            Predsudky sú často jedným z dôvodov na upieranie ľudských práv niektorým žiakom. Učitelia by si mali všímať, či sa žiaci neprezývajú opovržlivými prezývkami, hanlivo nepomenúvajú spolužiakov. V prípade, že k týmto situáciám dôjde, budú ich pedagógovia adekvátne riešiť.

            Dôležitým článkom ovplyvňovania atmosféry  školy v prospech ľudských práv sú triednické hodiny. Učitelia by prostredníctvom nich mali vytvárať prostredie, v ktorom sa žiaci cítia bezpečne. Prostredie, v ktorom sú rešpektované ich práva. Očakávame, že ponúkané aktivity pre triednych učiteľov budú uplatnené v prospech rozvoja kľúčových kompetencií žiakov, ako aj v prospech výchovy k ľudským právam.

 

Prílohy

 

Príloha č. 1: Pravidlá v našej triede

Cieľ: Navrhnúť práva a povinností žiaka, ktoré podmieňujú slobodu jeho konania

Pomôcky: Papier a ceruzka pre každého žiaka

Realizácia: Ako senzibilizácia nám poslúži rozhovor detí o tom, že každý človek musí dodržiavať určité pravidlá. Doma v rodine, v práci, na ulici, pri prechádzaní cez cestu, v škole (poriadok školy). Pravidlá nám slúžia na to, aby sme cítili bezpečne, pokojne a boli šťastní. Potom učiteľ vyzve žiakov, aby sami pouvažovali o tom, aké pravidlá majú vo svojej rodine, v škole a na ulici. Vytvoria trojice a ich úlohou bude zapísať pravidlá, ktoré navrhujú ako pravidlá pre svoju triedu. Jeden zo skupiny zapíše vytvorené pravidlá na papier, ktoré potom prezentuje každá skupina pred

celou triedou. Nakoniec zapíšeme pravidlá na veľký výkres.

Reflexia: Bolo náročné zostaviť pravidlá triedy? Súhlasíš so zostavenými pravidlami? Aký bol tvoj nápad pri zostavovaní pravidiel? Prečo je dôležité tieto pravidlá dodržiavať? Čo ak niekto z vás poruší pravidlo?

 

Príloha č. 2: Tajomstvo v škatuli

Aktivita podporuje vytváranie dobrých vzťahov v triede a aby sa každý cítil ako platný a cenný člen skupiny.

Cieľ: Akceptovať odlišností iných. Zistiť, že hoci sme rozdielni, máme veľa spoločného a každý z nás môže niečím prispieť.

Pomôcky: Škatuľa vystlaná látkou alebo pekným papierom a v nej je nalepené zrkadlo.

Realizácia: Učiteľ začne aktivitu slovami: Poznáte niekoho, kto je veľmi zvláštny? Aký je to človek? Dnes som vám priniesol/priniesla kúzelnú škatuľku. Škatuľku si budete podávať. Každý z vás sa do nej teraz môže pozrieť a uvidieť niečo zvláštne, niekoho pre každého z vás dôležitého človeka. Neprezraďte ale nikomu, čo ste v škatuľke videli. Kto bol tým zvláštnym a hodnotným človekom, to je vaše tajomstvo. Potom podá škatuľku žiakovi sediacemu po jeho ľavici. Ten sa do nej krátko zahľadí a podá ju bez slova kamarátovi vľavo. Škatuľka takto putuje od žiaka k žiakovi bez akéhokoľvek komentovania. Nakoniec sa vráti k učiteľovi. Diskutujte o tom, že v zrkadle sa odráža náš jedinečný vzhľad, máme odlišné vlasy, pokožku, úsmevy...V zrkadle však nevidno naše myšlienky a to, čo cítime, ani aké máme vlastnosti, hoci je to veľmi dôležité. Pracovný list: Obrázok zrkadla s rúčkou, do ktorého žiaci napíšu svoje vlastnosti. Napíšu, čo by na sebe chceli zmeniť, čo sa im na sebe páči. Vytvoria skupinky a vzájomne sa rozprávajú o svojich zrkadlách. Potom sa vrátia do kruhu a diskutujú v rámci celej triedy.

Reflexia: Aké rozdielne a zhodné vlastnosti ste si všimli vo svojich zrkadlách? Čo ťa prekvapilo?... Čím je to, že každý z nás je jedinečný? Čím si jedinečný Ty? Čo máš spoločné s ostatnými? Ktoré svoje vlastnosti by si chcel(a) zlepšiť? Aký pocit si mal(a) pri tvorbe svojho zrkadla? (spracované podľa Kviečinskej, 1998).

 

Príloha č. 3: Definícia spravodlivosti

Cieľ: Táto aktivita na báze brainstormingu pomáha rozvíjať u detí prirodzený zmysel pre spravodlivosť.

Hlavná myšlienka: Práva vychádzajú z čestnosti

Postup: Urobme s triedou brainstorming na tému Čo je spravodlivé? Čo nie je spravodlivé? Zapíšme všetky nápady triedy na tabuľu. Snažme sa, aby nápady boli stručné. Potom požiadajme triedu, aby vytvorila malé skupinky. Dajme skupinám čas na to, aby vytvorili definíciu spravodlivosti. Definície jednotlivých skupín zapíšme na tabuľu. Pokúsme sa z nich vytvoriť jednu definíciu. V nižších ročníkoch postačí rozhovor o tom, čo je a čo nie je spravodlivé. Trieda môže definíciu ilustrovať – spravodlivosť.

Reflexia: Je spravodlivosť dôležitá? Prečo? Viete si spomenúť na niečo z vášho života, čo bolo podľa vás nespravodlivé? Spravodlivé? Ako ste sa cítili? Možno ľudí zmeniť na spravodlivých? Čo môžeme urobiť pre to, aby spolužiaci, žiaci v škole, kamaráti, učitelia či rodičia boli spravodliví?

 

Príloha č. 4: Lietajúce taniere

Táto aktivita je veľmi dobrým diagnostický nástrojom pre učiteľa, slúži na zmapovanie klímy v triede i jednotlivcov triedy.

Cieľ: Tvorivo riešiť problémy.

Pomôcky: Papierový tanier pre každého žiaka, fixky.

Realizácia: Žiaci stoja voľne v priestore, každý účastník má tanier a fixku. Ich úlohou je napísať na svoj tanier ľubovoľný problém, ktorý potrebuje vyriešiť. Po dopísaní svojho problému hodí tanier voľne do priestoru. Kto tanier chytí, prípadne nájde ho na zemi, napíše naň svoj návrh na riešenie problému a hodí ďalej do priestoru. Pod svoj návrh riešenia problému sa nepodpisuje. Hra pokračuje kým sa žiaci nedostanú späť k svojim tanierom. Odporúčame hru realizovať najviac 20. minút.

Reflexia: Žiaci so svojimi taniermi stoja v kruhu, prípadne si sadnú na koberec, podlahu a prečítajú svoj problém i zaujímavé návrhy od spolužiakov na jeho riešenie. Navrhnuté riešenia sa nehodnotia a každý žiak má právo nevyjadriť sa k svojmu problému a návrhom na jeho riešenie.(Raabe, 2006).

 

Príloha č. 5: Deti sveta

Cieľ: Poukázať na spoločné záujmy, túžby všetkých detí sveta.

Pomôcky: Fotografie detí z rozličných krajín sveta.

Realizácia: Učiteľ krátko vysvetlí žiakom, že im priniesol fotografie detí z mnohých krajín sveta. Deti majú hádať, čo deti na fotografiách robia, čo asi prežívajú. Čo majú s nimi spoločné (deti rady skáču, behajú, tancujú, spievajú, majú rady sladkosti, teší ich, keď ich rodičia pochvália a pohladia, neznášajú bitku a krik dospelých, tešia sa na voľný čas s kamarátmi, rady sa kúpu...) Čo sa vám zdá na deťoch na obrázkoch zvláštne, iné (farba pleti, oči, vlasy, oblečenie). Myslíte si, že pre tieto vonkajšie zvláštnosti sú tieto deti iné ako vy (túžby, obavy, očakávania, strach...)?

Reflexia: Žiaci uvažujú a odpovedajú na otázku učiteľa.

- otázka: Deti, počuli ste už niekedy o tom, že nejaké dieťa vášho veku nebolo rado:

o Keď sa ich mama a ocko majú radi?

o Keď dostane nejakú novú hračku?

o Keď môže ísť von za kamarátmi?

Učiteľ prostredníctvom otázok vedie besedu k cielenému záveru: Všetky deti sveta majú rovnaké túžby i obavy. Všetky deti sveta majú veľa spoločného (Ivanová, 2007).

 

Príloha č. 6: Deti chcú milovať dospelých

Cieľ: Dôverovať dospelým a prijímať ich ako priateľov.

Pomôcky: text - Dohovor o právach dieťaťa

Realizácia: Učiteľ vysvetlí žiakom, že nie v každej krajine majú rodičia možnosť dať svojim deťom to najlepšie, čo by chceli. V niektorých krajinách je vojna a chudoba. Mnohí ľudia v týchto krajinách trpia. Sú medzi nimi aj rodičia a ich deti. Keďže dospelí vedia, že deti nemôžu za problémy, v ktorých sa mnohé krajiny nachádzajú, veľmi túžia chrániť ich. Po tomto úvode vyzve učiteľ žiakov, aby porozprávali, ako ich rodičia chránia, ako sa o nich starajú. Pre názornosť im môže ponúknuť aj obrázky, na ktorých je zobrazená starostlivosť dospelých o deti.

Reflexia: Môžeme ňou pokračovať podľa vyspelosti žiakov. Niekedy sú deti vystavené zlovôli dospelých (niekedy rodičov). Potom deti trpia hladom, nevšímavosťou, odstrkovaním, ťažkou prácou... Je to veľké zlo, pri ktorom trpia nielen deti, ale aj ich blízki.

Záver: Dospelí celého sveta sa rozhodli, že túto svoju starostlivosť povýšia na svoju povinnosť. Napísali o tom dohodu resp. Dohovor o právach dieťaťa, v ktorom všetkým deťom sveta priznávajú právo na ich lásku, starostlivosť a ochranu, ktorá má rôzne podoby. Iba láska môže deťom pomôcť k plnému rozvoju a k opätovaniu tejto lásky. Deti chcú preto ešte viac milovať a ctiť si svojich rodičov. Na záver si žiaci prečítajú desať želaní, pouvažujú o nich a každý jednotlivo môže k nim doplniť jedenáste – vlastné želanie.

 

Príloha č. 7: Desať želaní

1. Sme deti sveta. Nie je dôležité, kto sú naši rodičia, kde bývame alebo v čo veríme. Správajte sa k nám ako k seberovným. Zaslúžime si to najlepšie, čo svet poskytuje.

2. Chráňte nás, aby sme mohli vyrastať slobodne a dôstojne.

3. Dajte nám meno a krajinu, ktorú môžeme volať svojou.

4. Poskytnite nám teplo a útočište. Dajte nám najesť a poskytnite nám miesto na hranie. Ak sme chorí, opatrujte nás a utešte nás.

5. Ak sme postihnutí telesne alebo duševne, starajte sa o nás ešte viac a vyjdite v ústrety našim mimoriadnym potrebám.

6. Nechajte nás vyrastať v rodine. Ak sa o nás nemôže starať naša vlastná rodina, vezmite si nás a majte nás radi ako vlastné.

7. Učte nás, ako prežiť šťastný a produktívny život. Nechajte nás, aby sme sa hrou učili žiť sami.

8. V ťažkých časoch pomôžte nám ako prvým. Budúcnosť sveta závisí od nás.

9. Chráňte nás pred krutosťou a pred tými, ktorí by nás chceli zneužívať.

10.Vychovávajte nás s porozumením, slobodne a s láskou. Keď vyrastieme, aj my budeme hlásať slobodu, porozumenie na celom svete (Ivanová, 2007,s. 59).